Príbeh od našeho pacienta

 

 

Klop, klop tiché kroky konských kopýt sa mi ozývali až v srdci.

 

So zasneným výrazom na tvári   som sledovala rozľahlú zelenú lúku.

 

Nedokážem ani popísať ten úžasný pokoj a vyrovnanosť, ktorá mi vždy pri jazde na koni zaleje vnútro.

 

Och prepáčte zabudla som sa vám predstaviť som KATKA. Aká?

 

To nie je podstatné.

 

Dôležitá je hlavná postava tohto príbehu.

 

Má veľké čierne múdre oči plné pochopenia a vľúdnosti.

 

Jej hriva má farbu dozretého obilia a chrbát má zaručene pohodlný pohodlnejší ako ten najdrahší gauč na svete. A musím dodať – nemenila by som zaň.

 

Volá sa Yssi je to kobylka tirolského   Haflinga.

 

Pripúšťam, má už nejaký ten rôčik za sebou a je aj slepá na jedno očko,

 

ale kto z nás je bezchybný?

 

Správne, nikto. Každý človek má svoje zápory aj klady, ktoré sa počas života formujú a obrusujú ako diamant.

 

Tým som chcela iba povedať, že aj kone sú len ľudia.

 

Niekedy sú dokonca koníky lepšie ako niektorí z nás.

 

Majú v sebe viac rozumu a citu.

 

Takže aké ponaučenie nám z toho vyplýva?

 

Pokúsme sa aspoň trochu priblížiť k ich dokonalosti!